Písal sa rok 1958, keď sa oravská maliarka Mária Medvecká prihlásila do súťaže, vyhlásenej vtedajšou Štátnou bankou československou.
Výtvarníci mali pripraviť návrh novej desaťkorunovej bankovky. Návrh Márie Medveckej - dve dievčatá, scenéria Oravskej priehrady a niekdajšej nižnianskej fabriky - sa zapáčil najviac.
Maliarka sa najprv vybrala hľadať hlavné aktérky pre svoj návrh - dve zbrusu oravské dievčatá. Zo všetkých školáčok sa jej najviac zapáčili Martuška Lajmonová a Margitka Mešková. Práve tieto dve slečny, dnes stále čiperné a aktívne šesťdesiatničky, nosili Slováci a Česi v peňaženkách celých 27 rokov.
Fotogenická tvár a dlhé vlasy
Marta Cisáriková, rodená Lajmonová, mala v roku 1958, kedy maliarka hľadala svoje modely, desať rokov. Aj dnes si spomína, ako jedného dňa prišla k nim do triedy vychýrená Mária Medvecká, aby si spomedzi všetkých dievčat vybrala práve ju.
„Vraj som bola fotogenická a mala som dlhé vlasy, ktoré sa dali zapletať do vrkočov. Takto si predstavovala jedno z dievčat na svojom obraze," spomína Martuška, ako ju volala maliarka počas dvoch dlhých rokov spoločnej práce na obraze.
Maliarka Oravy odišla zo školy rovno za Martinými rodičmi, a tí s ponukou súhlasili. Malá Martuška sa teda prvýkrát ocitla v maliarkinom ateliéri. „Najskôr nám urobila fotky, ktoré poslala spolu s návrhom desaťkorunáčky do Prahy. Odtiaľ jej prišla odpoveď, že jej návrh berú. Na rad prišlo maľovanie."
Hrdý otec
Margitku Meškovú, dnes Hlaváčikovú, poznala maliarka už predtým než začala maľovať predlohu na desaťkorunáčku. Margitka jej už pózovala pri maľovaní iných obrazov. „Moji rodičia sa s ňou dobre poznali, pretože Mária Medvecká kedysi učila v Bobrove, odkiaľ rodičia pochádzali. Spomínam si, že keď si prišla do školy vyberať dievčatá pre svoj nový obraz, chceli ísť všetky. Ona si však už predtým vytypovala mňa s Martuškou," spomína Margita Hlaváčiková.
Gitkini rodičia prijali správu Márie Medveckej, že práve ich dcéra bude na novej desaťkorunáčke, s nadšením. Netajili sa, že ich to veľmi teší. „Hrdý bol najmä môj otec. Keď sa vrátil z krčmy, vždy sa zasmial a povedal: „Gitka, zase som si dal poldeci za teba." Moju fotku od Márie Medveckej mal zavesenú v izbe, na čestnom mieste, potom mi ju dal aj zarámovať. Až kým rodičia nezomreli, fotku som si zobrať nemohla. A tak sa ku mne dostala len pred štyrmi rokmi," rozpráva pani Margita.
